SLOVO V OBRAZE (11) DUCH SVÄTÝ V NÁS

Duch Svätý v Biblii, obraze a poézii

Evanjelium podľa Jána 14, 16-18

A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.

Prvý list Korinťanom 2,13

A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme.

Komentár:

„Niekedy by bolo aj dobré vidieť slávenie liturgie našich kostoloch akoby celkom zvrchu. Predstavme si, že sme úplne hore v kupole a pozeráme na svätyňu úplne zhora z takej vtáčej perspektívy. Videli by sme všetko, čo sa deje pri sv. omši, videli by sme pohyb ľudí, celú tú dynamiku všetkého, čo sa tam odohráva... Čo podstatné sme schopní si všimnúť? ČO pre nás je v tej situácii najdôležitejšie? To je práve znázornené v tomto obraze. V našom kostole Premenenia Pána na Sampore v benediktínskom kláštore je práve tento pohľad zvrchu naozaj vymaľovaný. Ústredím je znova náš oltár – štvorcový, ktorý je vo svätyni. Tu je stena, kde sedí celebrant s asistenciou. Po boku sú mníšske lavice – chórové, kde mnísi spievajú liturgiu. A tu sa začína priestor lode, kde sedia ľudia. Celý ten výjav je tak zašifrovaný v znaku nekonečna alebo aj v osmičke, ktorá by mohla viesť takýmto spôsobom a naznačuje nám prvý krát, že liturgia je priestor a čas, kde sa úkonmi slávenia liturgie dostávame tak troška mimo čas a mimo priestor. A to, že nás to presahuje, znamená, že sv. omša nezačína tým, že mi na ňu prídeme a nekončí tým, že z nej odídeme. Ale sv. omša sprítomňuje všetko to, čo sa práve neustále deje v ľudskej duši – a to je vstupovanie do tajomstva obety. V tej zlatej štruktúre vidíme na jednej strane také vtĺkania, rany, ktorými Ježiš stále vťahuje človeka do toho – „byť zraňovaným“ vierou, podľa jeho lásky v tomto svete. A druhá štruktúra v tom oltári sú také dynamické šmuhy, pretože to je práve ten pohyb duše, to je práve život duše. Duša sa nezastavuje, ani človek pri utrpení. Aj keď nám niečo v živote vyrazí dych. Aj keď nás niečo veľmi zarazí, svet sa nikdy nedá zastaviť. Duša sa nedá zastaviť. Ona stále pokračuje, lebo to je život duše, ktorá sa ponára do Ježiša Krista – neustály pohyb.“ (o. Jozef, OSB)

Mystika duše...

Neutíchajúce Vanutie

svieža vôňa Krista

Strážca večnej Pravdy

Potecha istá...

...tiahneš vždy bližšie

k Božiemu svetu,

Spoločník duše,

čo nežne zveš tú,

čo učí sa láske,

odpusteniu a...

srdce klásť na oltár