SLOVO V OBRAZE (13) UKRIŽOVANIE
V Biblii, obraze a slove
Kniha Žalmov 31, 6
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Evanjelium podľa Jána 19, 28-30
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ 29
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Komentár:
Keď si niekedy položíme otázku: Aký má naozaj cieľ ľudské narodenie? A aký má cieľ smrť človeka? – tak je to naozaj úzky súvis. Učí nás tomu Ježiš Kristus nielen na Veľký piatok v scéne ukrižovania a smrti, ale učí nás to počas celého ľudského života. Pretože tým, čím je narodenie, je nádych človeka. To prvé, čo spraví, je že sa nadýchne človek. To, čo robí, keď umiera - je, že poslednýkrát vydýchne. A to, čo sa deje medzi nádychom a výdychom, tomu môžeme hovoriť pri scéne smrti Ježiša Krista zasvätenie človeka do Božieho plánu. Je to pripodobnenie sa Kristovi v živote aj v smrti. Aj to je tou veľmi veľkou výzvou k poslušnosti, ktorú ľudia musia prežiť žijúc v manželstve – poslušnosť medzi mužom a ženou. A zároveň je to aj poslušnosť človeka, ktorý sa zasväcuje spôsobom rehoľného života alebo mníšskeho života – poslušnosťou predstavenému. To je vždy proces umierania. To nie je proces sebarealizovania. Neplním si žiadne sny, skôr umieram svojim snom. Nie je to však tragédia, je to obrovské vyslobodenie. Rozprávanie o tom obraze je znova v kruhu – je to Eucharistia. Celý dej smrti Ježiša Krista sa odohráva po Zelenom štvrtku, kde Ježiš ustanovuje spôsob, akým medzi nami stále ostáva ako posila. Preto z rán Ježiša Krista na všetky štyri svetové strany vyteká stále jeho krv. Nikdy neprestala byť teplá. Nikdy neprestala byť živá. Krv Ježiša Krista jednoducho nevychladla a nevyschla ani v dnešných časoch. Lebo Eucharistia je denne slávená v tomto svete. Obraz nám hovorí o tom živote krvi Ježiša Krista tak, že z boku, kde vyteká, tá krv sa nachádza ešte v dvoch ľuďoch. Je to Panna Mária, ktorá je zranená tou smrťou a narodením Ježiša Krista pre večný život a zaujímavým spôsobom je tou krvou oživený aj hrot kopije vojaka. To boli prví dvaja ľudia, ktorých sa teplota a tekutosť Kristovej Krvi dotkla natoľko, že už pri smrti – ešte bez zmŕtvychvstania – vyznali svoju vieru. (o. Jozef, OSB)
Ukrižovaný...
V nočných temnotách
a búrkach života
jediná záchrana
na Kalvárskom štíte
nezhasínajúci maják,
svetom ukrižovaný
Pán sveta...
Otvorená náruč...
Otvorené rany...
Otvorené srdce...
Dokonané...!
V posvätnom tichu
matkino srdce
pulzuje láskou
v hlbokej rane...
Volá k prameňom,
čo nové srdce stvorili
obmývajúc kopiju,
slúžku smrti...
Miazga života
roztekajúca sa z kríža,
krv Božieho Baránka
kúpe náš svet,
bieli srdca šat...
Už svitá...!
Láska nevysychá ...
(Lucia, OSsR)
Mohlo by vás zaujímať:
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2024
Kazateľ: Mons. Josef Nuzík, olomoucký arcibiskup a metropolita moravský
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2024
Kazateľ: Pavol Reisel
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2024
Kazateľ: vladyka Jonáš Jozef MAXIM, prešovský arcibiskup metropolita.
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2024
Kazateľ: J. E. Mons. Jozef Haľko, pomocný biskup a generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2024
kazateľ: J. Em. kardinál Mons. Péter Erdő, arcibiskup metropolita arcidiecézy ostrihomskej - budapeštianskej