SLOVO V OBRAZE (15) NAJSVÄTEJŠIA TROJICA

V Biblii, poézii, slove a obraze

Evanjelium podľa Jána 6,31-35

Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: “Dal im jesť chlieb z neba.”" Ježiš im odvetil: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život." Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb." Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Komentár:

Sláviac sv. omšu som nie raz – a určite nie som sám – prežil, že tá celá liturgia sv. omše ma úplne presahuje. Ja sa v nej ocitám v úplne inom deji a v inom priestore. Nie je to len to, že je to o nejakej podlahe kostola, ale aj fyzicky si človek uvedomuje, že často pod kostolmi je krypta, sú hroby. A aj to je jeden akoby časopriestor, ktorý vždy treba pri sv. omši brať do úvahy. Každá sv. omša a oltár v prvotnej Cirkvi sa vždy staval na hrobe mŕtvych a tam sa slúžila sv. omša. Vidíme, že znova oltár – samporský ale určite nielen ten náš, benediktínsky, ale aj ten oltár vo vašich kostoloch – je akoby ponorený do niečoho hlbšie. To je práve to podzemie, po židovsky „šeol“, záhrobie, posmrtný život. Odtiaľ vystupuje obeta oltára, z tej hladiny do nášho vedomia, kde môžeme vnímať a sláviť sv. omšu a centrom je Eucharistia – miska, Božie Telo. Božia Krv je na tomto obraze zvýraznená krížom, ktorý je červený ako krv. To, čo sa deje pri sv. omši, že celé tie spôsoby Krvi, Tela Ježiša Krista sa dostávajú nie akoby vyššie, nad naše hlavy, ale vstupujú do širšej perspektívy. A tak vidíme za chvíľku, smerujúc nahor, že náš oltár sa ocitá už vo väčšom rozmere, miska omšová je už zväčšená a uprostred tej misky je Hostia. A tak vidíme Syna, Otca aj Ducha Svätého ako tri samostatné osoby, uprostred ktorých je Eucharistia. A ak sme niekedy na sv. omši, vnímame a môžeme vnímať s veľkou radosťou aj s vierou a so stálym vhlbovaním, že liturgiu neslávime len my - kňaz a veriaci, ale slávime niečo, čo je uprostred Najsvätejšej Trojice. Sme vťahovaní do toho tajomstva, o ktorom je asi dosť nemožné hovoriť zrozumiteľne, ale o ktorom je možné naozaj užitočne, hĺbavo vnímať a vkladať to do počúvania Božieho Slova a do všetkého, čo sa odohráva vo sv. omši. Stretnutie s Najsvätejšou Trojicou – to je jednoducho tajomstvo. Prijmite pozvanie. Neviem sa v ňom veľmi orientovať, ale prijímam to pozvanie spolu s vami. (o. Jozef, OSB)

Boží tanec...

V nemom úžase

visím očami i srdcom

na tajomstve Boha,

Jedného v Troch...

Nerozumiem...

ale na dne duše

tuším kvapku

z oceánu pravdy...

Boží tanec lásky

bez konca a bez slov

bez výhrad a tieňov