SLOVO V OBRAZE (22) KRST JEŽIŠA KRISTA

V obraze, Biblii a slove...

Kniha proroka Izaiáša 40, 1-5. 9-11

Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“

Komentár:

Smútok z hriechu u veriaceho človeka je zlý nie preto, že je tu prítomný hriech, ale je zlý preto, že je tu prítomná pýcha človeka. Nešťastie z toho, že nie som ako by som chcel byť a predstava, že by som mal byť lepší pre Boha ako vládzem byť.

Obraz Krstu Ježiša Krista nám ponúka jedno z východísk, kde môžem prijať, že hriech môže byť aj požehnaním pre človeka, pretože to je stav, ktorý ma vyvádza zo smútku k radosti. Ako? Jednoduchým pohľadom na to, že hriech stojí pod Jánom Krstiteľom v malej čiernej bodke, kameni. Hriech sa postupne, tak ako sa Ježiš ponára do našich hriechov – tu je len jeden, ale v o vodách Jordánu sú úplne všetky hriechy ľudstva – sa stáva troška bledším už tým, že sa ponára tam, kde sa ponoril Ježiš Kristus, do Jordánu našich hriechov. Cez Ježiša Krista v jednej osi nám obraz ponúka fakt, že naše hriechy môžu zbelieť, môžu byť ako sneh, ako očistený šarlát, pretože prechádzajú krstom. To však nie je ľudská zásluha. Je to zásluha Ježiša Krista, pretože sa pokrstil v našich hriechoch. Keby sme hľadali moment, kedy sa z hriechu stáva naozaj čnosť, kedy je hriech požehnaním, tak to určite nie je – ako by sme povedali – ľútosť zo smútku z toho, že som hriešny, nešťastný a že potrebujem Božie odpustenie, aby sa mi uľavilo. Toto nie je to, čo nás skutočne očisťuje. V obraz sa dozvedáme, že tou odpoveďou na otázku „Kedy?“ je akt, že moja ľútosť je prejavom lásky voči Bohu. Mňa nebolí moja hriešnosť preto, že sa mi kazí môj obraz o mne, ale začínam ľutovať preto, že je to vlastne jediný spôsob ako môžem Bohu vyjadriť lásku. Paradoxne Bohu nemusí povedať, že ho milujem, Bohu stačí povedať „ľutujem“. To ej slovo a to je báseň o láske k Bohu – ľudská ľútosť z pokory a nie zo zlosti, že som zlý. (o. Jozef OSB)

Boží baránok...

Vody Jordánu,

pramene spásy...

do nich kajúcne

zástupy ponorili

svoj hriech...

Uzreli, objali

Milovaného,

čo svojou svätosťou

zlatisto rozžiaril

krstný prameň...

Ján sa zdráhal,