SLOVO V OBRAZE (26) SV. JAKUB STARŠÍ

V obraze, Biblii a slove...

Kniha Kazateľ 3, 2.6-7
„Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť, svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať. Svoj čas má hľadať (niečo), svoj čas má niečo stratiť. Svoj čas má (niečo) si uschovať, svoj čas má niečo odhodiť. Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať. Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.“

Skutky apoštolov 12,1-3
„V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov.“

Komentár:

Dnes žijeme v časoch, keď sa ľudia snažia dlho žiť, robia veľmi veľa pre svoj výzor. A chcú stále byť svieži. Stretávame aj v sebe túžbu určité problémy akoby rozchodiť.

Sviežosť farieb na obraze sv. Jakuba však nehovorí o kulte tela. Ani nehovorí o tom, čo treba robiť, aby sme boli večne mladí. Skôr hovorí o tom, aká sviežosť môže byť aj v starom človeku, ktorý ráta svoje dni, uvažuje o tom, že všetko má svoj čas.

Sv. Jakub sedí. Jedna noha je ešte taká prekrytá činnosťou v obilí, teda ešte akoby pracuje, ale druhá noha už je statická – sedí. Pasívnosť a aktívnosť života vytvára dôležitý posed pre človeka. Pokrmom sv. Jakuba je Eucharistia, pretože v mušli sú už zrnká pšenice ako predobraz eucharistického chleba a v malom kalichu je znova Krv Ježiša Krista. Bakula po jeho pravej strane hovorí o tom, že pri púti a pri chôdzi človek potrebuje oporu. Je to jednak zbraň, je to opora, je to akási istota. A tak stojíme pred otázkou: Kto je palicou môjho života – v tom najlepšom zmysle slova? Preto na tejto palici, na jej vrchu je symbol kríža. Je to symbol Krista a je to zároveň symbolický kríž pútnikov. Púť je totiž cieľom – nie sama o sebe ale cieľom k skutočnému cieľu. A tým je Kristus. Sv. Jakub nás učí, že ku Kristovi sa ide jednoducho životom. Pri Kristovi nemôžeme ostať ako pri nejakom jasnom poznaní – už to viem, už to chápem, už mi to stačí...

Človek sedí a v rukách premieľa svoj život. A tak jednou nohou v činnosti, druhou nohou v posede, pri palici, ktorou je Kristus v mojom živote, po ľavici, ktorou je Eucharistia v mojom živote, sa dozvedáme výbavu pútnika.

Dominujúcim prvkom na obraze je veľká časť pšenice. Je to časť nášho života, ktorá rastie. Je to kresťanstvo, ktoré žijeme, je to spôsob života, ktorým sa snažíme podobať Kristovi. A práve púť a počítanie svojich dní, má ten zmysel, že hodnotíme. Nie chválime sa ale chválime Boha pri hodnotení svojho života.

Pútnik je človek, ktorý robí činnosť, ktorá očisťuje. Vedie ku Kristovi, ale sama o sebe už je Kristom, pretože Kristus je Cesta, Pravda a Život.

Sv. Jakub bilancuje ako pokorný človek, pripravený chváliť v prvom rade Krista v tom svojom živote. A na to nemusím mať úplne úspešný život. Na to musím mať len život, kde Kristus je vo všetkom. (o. Jozef, OSB)

Život ako púť...

Celý život
je putovaním,
vzácnou reťazou
exodusov duše...

až kým Božie mlyny
⁃ občas bolestivo –
nerozomelú...,
aby bol chlieb...

polámaný hladným,
voňavý pokorou,
sýtiaci pravdou
a plný Lásky...

čistej jak perly
ukryté v mušli,
plnej života jak
zrno v čase žatvy!

Ponúknutý Bohu
...chlieb na obetu,
s kalichom vypitým
po samé dno...

Pútnik, čo v Bohu
žije, hýbe sa,
jestvuje...
a nájde odpočinok!

Putovanie –
priestor a čas...
dozrievanie duše...
rodenie Slova v nás!

Ohnivká krokov
v šľapajach Krista
⁃ mojej Cesty aj Cieľa –
...môjho putovania čas!