SLOVO V OBRAZE (29) SV. KOŠICKÍ MUČENÍCI

V obraze, slove...

List sv. Pavla Kolosanom 1,9-14
„Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.“

Komentár:

Fenomén mučeníctva v Cirkvi sa často spája hlavne s hrdinstvom a odvahou. Skutočnosť ale života košických mučeníkov v tomto obraze je viac o hlbšom zmysle ich mučeníctva. Tak ako sú ponorení prvou časťou obrazu do Krvi a do Ducha Svätého, akoby priesečníkom a druhou časťou, kde dominuje modrá farba, sú ponorení do akejsi Božej slávy. A celý obraz nevyjadruje tak ich mučenícku krv, ako lásku, ktorú prežívajú. A tou je slávnosť sv. omše.

Ich ruky vytvárajú veľmi zaujímavý dialóg. Ľavou rukou upozorňujú na svoje srdce, hovoria o modlitbe srdca. Pravou rukou koncelebrujú sv. omšu. A hlavným celebrantom je Ježiš Kristus, ktorý uprostred nich – v hornej časti – v zvláštnom detaile Turínskeho plátna a tváre, na ktorú sme v Turínskom plátne zvyknutí.

V súčasnosti novým poznatkom a menej známym faktom je, že uprostred časov, keď umierajú traja košickí mučeníci, stojí v popredí duchovnosti aj veľmi silnej pútnickej praxe úcta k relikvii Krvi Ježiša Krista. Tú sme práve sprítomnili v tom zvláštnom prvku „kompasu“, ktorý je v korporáli a celým tým ponorením obrazu do Krvi Ježiša Krista.

Ak sa pozeráme na minulosť Košickým mučeníkov a dôvod, prečo umierajú, dozvedáme sa aj v obraze, že je to – nie hrdinstvo ale láska ku Kristovi. Ak dnes vidíme, že umierajú sýrski kresťania – nie je to hrdinstvo ale láska ku Kristovi. Ak by som pozeral na seba ako na mnícha a na kresťana, či by som dokázal umrieť Kristovi, tak mi prichádza na myseľ každá matka, ktorá dáva svoj život za dieťa. Aj dnes už máme sväté matky, ktoré umreli preto, aby ich deti mohli žiť. Nie je to hrdinstvo. Je to tajomstvo lásky. Sme doňho pozvaní nie ako hrdinovia ale ako žiaci Lásky. (o. Jozef, OSB)

Kolobeh lásky...

„Ten, Ktorý JE“,
Kristus z Večeradla
sýty vôľou Otca
daruje sa napospas...

„Toto je moje telo!“
⁃ Kristus na oltári,
živý chlieb veriacich,
Láska sama...

neustále rozlievaná,
nepremožiteľná,
presakujúca stáročia
i hlbiny duše...

„Toto je moje telo...“
⁃ echo večnej omše...
a do jej tajomstva
ponorení celkom....

v ohni pravej lásky,
s bieľou neba na dlani,
zahľadení do Teba,
hotoví stratiť všetko...

..len nech nezhasína
blčiaci v srdciach
božský plameň,
sila mučeníkov...

Nikto a nič
ich neodlúči
od Tvojej tváre,
božieho objatia...

...títo sú moje telo
stále vydávané...
Krv prelievaná...
Láska opätovaná...!