SLOVO V OBRAZE (30) OTČE NÁŠ

V obraze, poézii a Biblii

Otče náš

Kniha proroka Ozeáša 6,4-6
„Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo. Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.“

Evanjelium podľa Matúša 9,10-13
„Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Komentár:

Výklad Otčenášu môžeme poňať aj vyjadriť celou históriou Svätého Písma, teda aj v Starom Zákone. Na obraze nám k tomu, aby sme vedeli preniesť toto do života, pomáha taký zvláštny obraz - srdca. To srdce má takú zvláštnosť, že spolovice je akoby kamenné, spolovice je chlebom.
Jednoduchým rozuzlením ako sa z kameňa stáva chlieb, je uvedomenie si, že ten kameň má tvar hory Sinaj. Na nej Mojžiš dostáva Desať Božích prikázaní. Ak sa bližšie pozrieme možno na meno tej skaly, budeme vidieť, že tam kde končí skala a začína akoby tvar, vôňa, farba, chuť chleba, sú vyrazené tri z desiatich božích prikázaní. Potom pokračujeme štvrtým ale zrazu sa nám šieste stráca. A tak ak sme umiestnili piate božie prikázanie nie celkom tak tradične v doske, ale dali sme ho až niekde dole do šeolu, tak uvažujeme o tej prosbe, ktorá je v Otčenáši – neuveď nás do pokušenia ale zbav nás Zlého. Tak prosíme Krista už v Dekalógu modlitbou, ktorá v prosbe odznieva v modlitbe Otčenášu.
A takto by sme vedeli na každé Božie prikázanie nájsť nejaké miesto, kde vlastne odznieva prosba na splnenie niektorého z Desiatich božích príkazov. Oltár je symbolom obety. Obety, ktorá premieňa tú tvrdosť na chlieb, príkaz na lásku, utrpenie nie na bolesť ale utrpenie na premenu ľudského srdca, v ktorom je skala, na chlieb. Nastáva zvláštna zmena, či sa dokážeme Otčenášom premodliť do stavu zmeny nášho srdca? ...kde ak tvrdosťou máme ochotu hodiť do niekoho skalu, či máme schopnosť a lásku hodiť – tak v úvodzovkách – do neho chlieb svojho srdca?
Nemyslieť na ten kameň, ktorý máme v rukách, keď chceme kameňovať ženu pristihnutú pri cudzoložstve, zobrať slovo Ježiša Krista vážne a zobrať namiesto kameňa spravodlivosti chlieb milosrdenstva a odpustenia. To je utrpenie, ktoré prežívame s Kristom prechádzajúc celým mystériom oltára, ktorý je otvorený pre tých, ktorí túžia po zmene: kameňa na chlieb, zákona na lásku, trestu na odpustenie. (o. Jozef, OSB)

SPOZNÁVANIE...

Poznám ťa, Bože...?
...len omrvinky
pravdy zbieram
v zázraku Chleba

...v dare na oltári
medzi nebom a zemou
ako pozvanie od Teba
vyjsť z vlastnej temnoty,

prijať božský dotyk!
On skruší kameň
v mojej duši a...
naštepí srdce Syna...

Preniká má vôňa
milosrdenstva,
chuť lámaného chleba
dostáva môj život...

smiem volať slobodne
ako syn či dcéra:
„Otče náš...!“
a dozrievať...

v láske,
v milosrdenstve,
v poznávaní Teba
srdcom Syna...

„Bože môj,
milosrdná Láska!
...kameňovaná
tvrdosťou človeka!“