SLOVO V OBRAZE (31) VŠETCI SVÄTÍ

V Biblii, slove a obraze

Zjavenie apoštola Jána 22,12-15

Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.

Komentár:

Keď uvažujeme o svätosti, najčastejšie sa nevyhneme potrebe snažiť sa bezchybne, dokonale, s úsmevom, s milým úsmevom, bez hnevu, bez kriku sa správať a mať pocit, že som svätý. Alebo čakáme od svätých tento stav a snažíme sa ho napodobňovať. Obraz Všetkých svätých nám hovorí o celkom inom stave človeka, ktorý speje k svätosti. V dolnej pasáži vidíme rôzne kríže, každý má inú farbu, iný tvar a prichádza akoby z inej strany. To je život človeka. Každý jeden kríž symbolizuje človeka. Ako kríž – jednak ten, ktorým som sám pre seba, a jednak kríž, ktorým som pre toho, s kým žijem. To je opäť jav, kde láska človeka k človeku prechádza nepochopením, zranením, urážaním, zároveň tým prekrižovaním ako sa musíme všetci o seba otierať, ako sa prekrižujeme... Ako spolu súvisíme aj napriek tomu, že nechceme spolu súvisieť. V tom je ten obraz veľmi krásnym vyjadrením, že v očistci tie kríže začínajú spolu súvisieť. Celú hranicu smrti – akoby bránu – symbolizujú dvaja sediaci anjeli, dve bytosti a v ich hranici sa začína dynamika vyrovnávanie krížov, ktoré sa stávajú už veľmi rovnakými. Akokoľvek si uchovávajú stále svoju odlišnosť, už spolu súvisia a to, čo ich spája nie je ani tak to, ako k sebe pasujú, ale zvláštny podklad červenej farby. Tá najviac vystúpi v symbole kruhu – Eucharistie, alebo tam možno vnímať slnko... ale celý obraz speje k tomu, že hlavnou témou všetkých svätých je prítomnosť Krista uprostred toho všetkého. A Kristus tam začína byť prítomný najviac, keď má človek ochotu nechať sa cez osobný kríž votkať do látky, do ktorej sme ho zavinuli, keď sme ho ako mŕtveho položili do turínskeho plátna. Preto sa kríže v závere, už v tej nebeskej sfére menia z kríža na látku.

Dôvod prečo kresťan aj v tomto obraze Všetkých svätých má prijať, že jedinou cestou ku Kristovi – a teda, že Ježiš s k nám ani inou cestou ako cez kríž ani nepribližuje. Kríž je tým, čo tvorí skutočný vzťah s Bohom a kríž je aj tou jedinou korenistou látkou, ktorá dáva chuť ľudským vzťahom. Naozaj paradoxne – kríž je spojivom. Kríž nie je niečím, čo nás oddeľuje, ale naša pýcha toto nechce prijať. Naša pokora je jediným východiskom. (o. Jozef OSB)

Svätosť...

Svätosť...

Láska, čo ženie...

Vytrvalé zrenie

pravého života...

Svätosť...

Cesta k Svätému

preoraná krížom

stopami nádeje...

Svätosť..

...čoraz bližšie

k Druhému -