SLOVO V OBRAZE (32) SVÄTÝ BENEDIKT

V obraze, poézii a Biblii

Regula sv. Benedikta 7,65-70

" ... stále hovorí vo svojom srdci to, čo povedal mýtnik z evanjelia s očami upretými do zeme: Pane, nie som hoden, ja hriešnik, pozdvihnúť svoje oči k nebu (por. Lk 18,13; Mt 8,8), 66 a zasa s Prorokom: Zohnutý som a veľmi pokorený (por. Ž 37,7-9; 118,107).

Mních, keď teda vystúpi po všetkých stupňoch pokory, čoskoro dôjde k tej láske Boha, ktorá dokonalosťou vyháňa strach. Aby všetko to, čo doteraz nie bez strachu zachovával, teraz začal konať bez akejkoľvek námahy, akoby prirodzene a zo zvyku. Nie už zo strachu pred peklom, ale z Kristovej lásky a zo samotného dobrého zvyku a zo záľuby v čnostiach. Toto Pán milostivo ukáže vo svojom služobníkovi, ktorý sa očistil od chýb a hriechov skrze Ducha Svätého."

Komentár:

Otec mníšstva - sv. Benedikt je človek, ktorý priniesol do histórie Cirkvi a duchovnosti odvahu. A tak jeho základným postojom života je vnímať Boha v tom, že poslúcham. Celá scéna, je zobrazením lásky. Pretože to, čo skutočne motivuje k odvahe nasledovať to, čo počujem, a vykonávať poslušne to, čomu som uveril, to sa deje nie preto, že mám nejakú schopnosť veriť, ale mám pokoru, ktorá je presýtená láskou k Majstrovi. Na obraze vidíme v spodnej časti dvanásť stupňov. Regula, tak isto aj ako obraz sv. Jakuba v Starom zákone, hovorí o rebríku, ktorý má dvanásť stupňov. ...oni neurčujú či sme na nejakom vyššom alebo nižšom stupni kresťanstva, duchovnosti, či sme na nejakej vyššej alebo nižšej úrovni. Vždy je dôležitý iba stupeň, na ktorom práve sme. Preto na ňom je svetlo. To svetlo je Kristus, v ktorom sa Benedikt pohybuje celý život chránený a zároveň motivovaný. A uprostred tej Regule sme položili Eucharistiu, pretože tá je svedectvom tam, kde je časť ľudského srdca, kde je strana srdca sv. Benedikta - tam nastáva zjednotenie. tvorí spôsob života, ktorý je pokojný, trpezlivý a sústavný. Bakula není prejavom moci, aj keď sa Cirkvi a duchovným osobnostiam zveruje moc. Tá moc však slúži na istotu v chôdzi, pretože jeden z tých dvanástich stupňov pokory, na ktorý práve dopadá bakula sv. Benedikta, je voda. Vieme aký problém s vierou mal sv. Peter na vode. Vieme, že chôdza po vode je vždy tým obrazom akoby najväčšieho výkonu viery. Vstupujeme na niečo, čo nemôžeme celkom odhadnúť, na niečo, na čo sa nemôžeme pevne postaviť. Ale cez to všetko tá moc Majstra nás učí, že tam kde on položil palicu a bola voda, my po ňom môžeme vstúpiť, pretože sa neutopíme, ale namočiť sa musíme. Čím ideme bližšie k Bohu, čím viac sa snažíme žiť podľa svojho Majstra, Majstra svojho srdca, o to väčší je hluk zlých myšlienok, pokúšaní a Zlého. Vyjadrili sme ho hadom, ktorý uteká presne pred nohou na stupni, na ktorý práve Benedikt kladie svoju nohu. A stupeň, z ktorého pomaličky odchádza, akoby to svetlo zasa na chvíľku stratil. Nevieme, kde bude smerovať cesta sv. Benedikta, ani odkiaľ presne stúpil na ďalší stupeň. Je to stály tok chôdze, kde v pokore, opatrne ale predsa s odvahou stúpame na každý nový stupeň svojho života. Nie s vedomím, že chceme žiť vyššie a vznešenejšie, chceme byť stále s Kristom, na každom stupni. A o tom rozhoduje moja jednota v Eucharistii, moja múdrosť v lektúre a moja láska v srdci. (o. Jozef, OSB)

HľadaČ Boha

Opýtal sa ma:

„Hľadáš Boha?“

...nastal okamih

inventúry srdca.

Mojžiš svojich čias,

ten hľadač Boha,

s berlou kríža

v jase Hľadaného

povedal: „Počúvaj...!“

Slovo otriaslo

mojím svetom!