SLOVO V OBRAZE (33) BLAHOSLAVENSTVÁ

Komentár:

Keby sme si v živote spočítali, koľkokrát sme vošli do chrámu, koľkokrát sme vyšli. A ten moment, keď prichádzame a odchádzame – čo vytvára podstatné v našom vnútri ako vedomie a postoj?
Všetko, čo sa s nami deje v chráme, pri liturgii - spoločnej, všetko čo tam praktizujeme aj v svojej súkromnej modlitbe, sú akoby dvere, cez ktoré vchádzame aj cez ktoré odchádzame.

Tak aby sme neboli celkom abstraktní v tých ôsmych dverách, cez ktoré vchádzame a vychádzame, aby sme spoznávali blaženosť kresťanského života, dali sme každému z tých vchodov meno v písmenách – μ α κ α ρ ι ο ι. Keď to preložíme, sú to „blahoslavení“. A to makarioi, ak by sme chceli premeniť na vlastný spôsob života, na meno človeka, je to meno Makários, jeden z veľmi známych a dôležitých púštnych otcov. A práve jeho život tiež učí o tom umení, že šťastie človeka stojí na neustálej jednote a vedomí a viere, že Kristus je tu.

Ten priestor kostola je najviac dominantný v oltári. Má znova a ako jediný zlato v sebe. Je to prvý symbol Krista. Druhým symbolom Krista je svieca. Tretím symbolom Krista sú jeho nohy. Pretože sú čisté, sú pokorné, sú kráčajúce – možno až tancujúce v celej tej ochote naučiť naše nohy života pri vchádzaní a vychádzaní do tých dvoch rôznych svetov ako si ich zvykneme deliť, zažívať tú čistotu, chudobu, slzu, hlad, kde vidíme prítomnosť Boha v tom všetkom, v tom našom živote.

Tá blaženosť je stav, kde je už ochota byť pri Kristovi a uvedomovať si jeho prítomnosť, zvláštnou vôňou kresťanstva. Ak kresťan dnes môže nakaziť svet napriek tomu, že je prenasledovaný, napriek tomu, že je zabíjaný, napriek tomu, že trie núdzu, tak je to jeho osobná ani nie vlastnosť ale dar Ducha Svätého v ochote priniesť vôňu Krista. Preto nemáme ovocie, ale sú tam kvety.

Aký som, keď som hladný? Aký som, keď som smädný? Aký som, keď som prenasledovaný? Je to ten stav blaženosti v Ježišovi Kristovi, kde nás naozaj učí v chudobe, v nahote, v hlade, a v prenasledovaní, že je možné dosahovať v srdci aj v postoji šťastie veriaceho človeka. (o. Jozef, OSB)