SLOVO V OBRAZE (4) ZVESTOVANIE

Zvestovanie v Biblii, obraze a poézii

Kniha proroka Izaiáša 7, 14n

 „ Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel. Bude jesť mlieko a med „

Evanjelium podľa Lukáša 1, 34-38

Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Komentár:

V máloktorej situácii vo Svätom Písme môžeme vidieť tak rovnocenne prítomnú prirodzenosť človeka aj prirodzenosť Boha v ľudskom živote ako je to pri zvestovaní. Panna Mária počúva a vedie dialóg s božím plánom prostredníctvom anjela. V tomto dialógu nám ukazuje, že pokora a schopnosť poslušnosti nespočíva v okamžitom konaní bez rozmýšľania toho, čo mi je ťažké. Učí nás vysloviť otázky, priznať sa k svojmu nepokoju, možno  k potrebe zarebelovať akoby odmietnuť ale preto, že chceme nájsť dôvod k poslušnosti. V tom je dialóg P. Márie veľmi vzácny aj v stvárnení tohto obrazu. Panna Mária je z väčšej časti zahalená Duchom Svätým, ktorý ju obkolesuje. Zároveň je tu veľmi jemne naznačená ľudskosť – P. Mária ako by pradie niť v ľavej ruke. Niť, ktorou ikonografia často znázorňuje Ježiša Krista, ktorá prechádza cez jej bežnú prácu, cez jej život, cez jej ruky. Tá niť prechádza cez celé jej vnútro a v jej pravej ruke, ktorá poukazuje na jej srdce, sa niť stáva kruhom a potom vniká od srdca. Tento kruh je alúziou slávenia Eucharistie. Až keď prijíma Krista, ktorého nemusím celkom chápať, mám možnosť dosiahnuť pokoj, ktorý je dôvodom a možnosťou začať plniť Božiu vôľu. Teda viesť dialóg a prijímať Krista v Eucharistii spôsobuje proces. Nie je to jeden okamih – ako blesk z jasného neba a my sme schopní poslúchnuť. Ide o proces počúvania, kladenia otázok, čakanie na odpovede a čakanie hlavne na vnútorný pokoj, ktorý je darom Ducha Svätého. On dáva odvahu vykonať vôľu Boha. Táto odvaha je v obraze zvýraznená v tvári P. Márie. Ostáva akoby zastretá. Nie je celkom zrejmá, nie je celkom viditeľná, lebo tam nie je dôležitá. Najdôležitejšie je naozaj nenápadné zaokrúhlenie nite, ktorú pradie P. Mária aj pre nás. Je to niť jej Syna prítomného v Eucharistii.  (o. Jozef, OSB)

Boží céder...

Zem preoraná

túžbou praotcov

dýchajúca slovom

„Marana tha!“

dala vyrásť cédru

zasadenému Bohom

V jeho korune šelestí

vánok neba...

Trojjediný ju objal,

Nevestou Ducha

sa stala zrelým,

vyčkávaným „Fiat!“

Pohltená ohňom 

Lásky - ten neublíži...

Svätyňa „TOHO,

KTORÝ JE“

utkávaný pokorou

v lone služobnice...

Tá púšťa z rúk všetko,

aby robil, čo chce

...sám Všemohúci,

zaľúbený v Tebe, Mária,

Panna plná milostí,

Matka môjho Boha!

„...nech sa mi stane!“

bez výhrad otváraš

bránu srdca, raja a

telom sa Slovo stáva!

(Lucia, OSsR)

Texty básní a komentárov sú určené pre vnútornú potrebu osobnej modlitby, alebo meditácie divákov. Sú chránené autorskými právami. Ich verejné a printové používanie nie je dovolené bez súhlasu autorov. V prípade záujmu o akékoľvek verejné využitie textov kontaktujte benediktínov na Sampore: jozef@benediktini.sk