SLOVO V OBRAZE (40) BOHORODIČKA

V obraze, Biblii a slove

List Galaťanom (4,4-6)

Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba, Otče!" A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

Komentár:

Pôrod, rodenie, to je vždy spojenie najväčšieho úsilia ženy, najväčšej námahy, najintenzívnejšej bolesti a zároveň je to aj moment najväčšieho uspokojenia, radosti a šťastia, ktoré žena môže prežiť ako človek.

Muž môže na to pozerať, môže to vnímať a môže nechať do seba vhĺbiť túto scénu. Obraz Bohorodičky nám ponúka dôraz ani nie na matku, ktorej tvár je v úzadí akoby nepotrebná... To, čo z matky vychádza, je nasmerovanie celého jej života. To je vyjadrené v jej pravej ruke. Ukazuje na plod jej života. Ten plod je nečakane, azda až násilne obkolesený modrou farbou, ktorá v ikonografii vždy predstavuje prirodzenosť človeka. Podobne červená farba zdôrazňuje božskú prirodzenosť. Vidíme tu dialóg medzi pôsobením Boha, ktoré prepĺňa celú scénu a maličkého vyhranenia akoby vyseknutia ľudského plodu. Božie slovo nás učí, že tento plod podliehal zákonom ľudskej prirodzenosti. Preto sme - nie v snahe prekvapovať, ale kvôli zdôrazneniu, že toto dieťa sa narodilo, aby umrelo – zabalili toto dieťa nie do detských plienok, ale do plátna ako sa to robí v židovskej tradícii. Ono nemá detské plienky, je zabalené ako dospelý človek po smrti. Je to dieťa, ktoré sa narodilo, aby umrelo. Je to zároveň výzva nielen pre matky a rodičky, ale aj pre mužov, pre každého človeka: Prijať, že to čo sa rodí, sa narodilo preto, aby odumrelo tomuto svetu. Ježiš nás učí, že cieľom ľudského života nie je naplnenie všetkých našich túžob a potom smútenie z toho, že ich v jednom ľudskom živote nemôžem zrealizovať, ale rodíme sa naozaj preto, aby sme umreli – nie definitívne, lebo smrť je bránou k večnosti. Dieťa nás teda učí, pozrieť s a na smrť ako na bránu do večnosti, nie ako na koniec našej časnosti. (o. Jozef OSB)

Ktože je tá...

...vyhňa lásky

odetá slnkom

v závoji pokory...

tichúčko sa stráca

aby rástol...

božský Rozsievač

zrno v zemi človečenstva...

Služobnica - čistejšia

než pretavené zlato...

je kolískou aj trónom

svojho Pána