SLOVO V OBRAZE (8) SVÄTÁ MÁRIA MAGDALÉNA

V Biblii, obraze a poézii

Evanjelium podľa Lukáša

V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." (Lk 7, 37-39)

Komentár:

Sme naučení na obraz Božieho milosrdenstva tak ako nám ho predstavuje sv. Faustína Kowalska. Tajomstvo Božieho milosrdenstva určite nezačalo iba jej zjaveniami, aj keď nám ho v našich časoch najlepšie sprostredkovala. Božie milosrdenstvo je ozaj veľkým tajomstvom je toho mnoho, čo pod ním človek prežíva a čo objavuje. Takým je aj náš obraz, na ktorý sme dali grécky nápis „AFESIS“, čo možno preložiť aj ako prijatie, zahrnutie človeka, akceptácia človeka takého, aký je. Aby sme Božie milosrdenstvo nehľadali len v osobe Ježiša Krista, je dobré vnímať, že som tam ako človek. Za nás všetkých sú to tri ženy na tomto obraze – žena pristihnutá pri cudzoložstve, Samaritánka pri studni a Mária Magdaléna, hriešnica pri Ježišových nohách. Za nás teda prebieha Božie milosrdenstvo veľmi prakticky. Vždy sa prejavuje tak, že človek odovzdáva vždy to, čo ho najviac spája s Bohom a to je hriech, to je hriešnosť. Tá je v štyroch kameňoch v pravej ruke ženy.

Človek si môže odvoliť - keďže z lásky odovzdáva to, čo má - púšťať to pomaly. Žena vypúšťa hriechy Ježišovi do dlaní. Tam sa zo špinavého hriechu začína pomaličky klenúť čosi kryštalicky čisté. Vyjadrili sme to sklom. Sú tu ďalšie tri už očistené hriechy, ktoré sa pokorou človeka stávajú čnosťou. Ôsmy z tých kameňov končí naspäť v džbáne, ktorý má Mária Magdaléna aj Samaritánka pri studni. Celý dialóg rúk dlaní a tváre ukazuje, že napriek tomu, že prežívame svoju hriešnosť, prežívame radosť a odovzdanosť. Sme v kontakte s Božím milosrdenstvom a vyznávame lásku Bohu práve tým, že mu dávame hriech. To je vyznanie lásky Bohu – dať mu hriech. (o. Jozef, OSB)

Na Horebe...

Zlatistý lúč ohňa

vytekajúci z brán

srdca Toho, Ktorý je,

nežne sa dotýka

tej, čo nemá tvár,

ubitej rozsudkami,

horiacej hanbou

na svojom Horebe

objíma ju svätosť

Milosrdného – ohňa,

čo pretápa do čista