Z prameňa (11.12.2015)

Piatok po 2. adventnej nedeli. Káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po 2. adventnej nedeli. Káže Mons. Jozef Haľko, ktorý sa práve vrátil z privítania utečencov zo Sýrie.

Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ (Mt 11, 16-19)

Prepis časti príhovoru Mons. Jozfa Haľka.

Uplynulo len nejakých 8 hodín, drahí bratia a sestry, od chvíle, čo som spolu so spolubratmi biskupmi Milanom Lachom a arcibiskupom Bernardom Boberom stál na Košickom letisku pri schodoch, po ktorých z lietadla zostupovalo 150 kresťanov zo Sýrie. A musím aj tak osobne povedať, že to bol veľmi emotívny moment; vidieť konkrétne pred sebou ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním, ktorí sú ohrození na živote a ktorí stratili doslova všetko svoj majetok. A my sme týmto ľuďom podávali ruky, pozerali sme im do tváre a povedali sme im - vitajte, vitajte u nás. Nevideli sme na týchto tvárach len radosť, videli sme aj sútok, videli sme očakávanie, videli sme napätie, a videli sme u mnohých, aj popri tomto všetkom, u tých istých ľudí, aj radosť z toho, že mohli prísť. Že konečne prišli. Toto sú ľudia, ktorí majú prečo plakať a my by sme mali plakať s nimi. Toto sú ľudia, ktorí sa vedia radovať a my by sme im mali zadať podnety k tomu, aby sa radovali. A to v tomto konkrétnom prípade znamená, že zažijú prijatie. Že zažijú ochotu pomôcť tým, ktorí stratili všetko a musia utekať pred bezprostrednou hrozbou, že im niekto bude siahať na život.

Je advent a Svätá rodina už hľadá miesto pre narodenie Ježiša Krista. A v Betleheme sú dve miesta; je miesto neprijatia, zatvorené dvere, o ktorých doslova vo Svätom písme čítame, že tam pre Ježiš nebolo miesto; a je jaskyňa, kde pre narodenie Ježiša je miesto a jeho domovom, jeho príbytkom je láska, viera a bázeň tých, ktorí ho chránia. Je to vydanosť, je to viera, je to hĺbka, je to láska, s ktorou ho prijíma jeho matka Panna Mária a svätý Jozef, jej ženích. Všade tam, kde sa navzájom prijímame v láske, v bázni, v otvorenosti pre Bohom, vo viere v Božiu prítomnosť, všade tam, kde sa schádzame v Ježišovom mene, tam je živý Betlehem. Tam sa rodí Ježiš.

To spoločenstvo kresťanov na Slovensku, ktorí včera na Košickom letisku vítali prenasledovaných kresťanov zo Sýrie, vytvorilo živý Betlehem. Medzi nami sa v tom prijatí, v tom podávaní rúk, v tom objímaní, v tom Welcome, v tom “buďte požehnaní”, jednoducho všetko, čo tam odznelo vzájomne, vznikol tam v tej chvíli živý Betlehem, pretože to bola chvíľa prijatia, radosti, viery a ochoty prijať druhého človeka.

Vykročme aj do ďalších adventných dní s touto otvorenosťou srdca, v ktorom sa Ježiš chce narodiť, v ktorom chce nájsť svoje jasle a naozaj nedopusťme, naozaj nedovoľme, aby sme to boli práve my, ktorí zavrieme dvere a povieme: “My teraz nemáme čas, my teraz nemáme chuť. Vy plačete, ale my teraz nemáme s vami čas plakať. Vy by ste sa radovali z toho, že vás príjmeme, ale my teraz nemáme čas sa s vami radovať, ani vám túto radosť spôsobiť. Máme iné veci.”

Svietnik v okne je symbolom prijatia pocestného na ulici. Bolo by paradoxné, keby sme v okne mali sviecu, ale na dverách zavretý zámok.

Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.