ŽALM 10

1 Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? 2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. 3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje. 4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: „Boh nezasahuje; Boha niet.“ 5 Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič. 6 V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“ 7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie. 8 Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja. 9 Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť. 10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch. 11 V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“ 12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých. 13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“? 14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš. 15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. 16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny. 17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. 18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.