ŽALM 104

1 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, 2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, 3 nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. 4 Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. 5 Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. 6 Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. 7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. 8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. 9 Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. 10 Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy 11 a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. 12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. 13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. 14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb 15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. 16 Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. 17 Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. 18 Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. 19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. 20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. 21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. 22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. 23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. 24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. 25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. 26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. 27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. 28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. 29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. 30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. 31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. 32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. 33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. 34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. 35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.