ŽALM 139

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; 2 ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: 3 či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. 4 Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. 5 Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. 6 Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. 7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? 8 Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. 9 I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, 10 ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. 11 Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“ 12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo. 13 Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. 14 Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. 15 Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. 16 Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. 17 Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. 18 Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe. 19 Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. 20 Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba. 21 Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? 22 Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. 23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. 24 Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.