Domov
Modlitby
Trojdňová pobožnosť k sv. Jozefovi

Trojdňová pobožnosť k sv. Jozefovi

Prvý deň

JOZEFOVA VIERA A POSLUŠNOSŤ

1. Úvodná pieseň

K tebe prichádzame, ó, ženích slávny

Kráľovnej nebeskej, Márie Panny;

ty pestún Krista, ochrana istá,

vypočuj, prosíme, náš vrúcny hlas,

pod svoju ochranu ráč prijať nás.

2. Úvodné zvolania

K. Pri uctievaní svätého Jozefa, ženícha Panny Márie,

oslavujme Krista, Božieho Syna a nášho Pána.

K. Jasaj na chválu Pánovi, celá zem,

s radosťou slúžte Pánovi.

S plesaním vstupujte

pred jeho tvár.

K. Vedzte, že náš Pán je Boh;

on je náš stvoriteľ a jemu patríme,

sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.

K. Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály

a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými;

chváľte ho a velebte jeho meno.

Lebo Pán je dobrý;

jeho milosrdenstvo trvá naveky

a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

3. Čítanie Božieho slova

Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“

On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:

„Z Egypta som povolal svojho syna“. (Mt 2, 13-15)

4. Úvaha

Svätý Matúš o Jozefovi hovorí, že „bol človek spravodlivý“ (1, 19). A Písmo hovorí: „Spravodlivý bude žiť z viery“ (Rim 1, 17). Preto právom možno tvrdiť, že nik po Panne Márii nežil natoľko z viery ako svätý Jozef, ženích Panny Márie a pestún Pána Ježiša. Keďže bol zasvätený do tajomstva vtelenia, musel prejsť v živote všetkými temnotami, ktoré obklopovali splnenie tohto veľkého tajomstva. Jozef teda potreboval hlbokú vieru, ktorá sa stále živí utrpením a zoceľuje úzkosťami. Bezradnosť pred tajomným Máriiným materstvom, krajná bieda a chudoba v Betleheme, ťažkosti pri úteku do Egypta, návrat do Judey a cesta do Galiley, to všetko boli cesty skúšky viery (podľa P. Gabriela, Dôverne s Bohom).

"Preto možno povedať, že to, čo urobil Jozef, ho jedinečným spôsobom pripojilo k Máriinej viere: ako pravdu pochádzajúcu od Boha prijal to, čo ona prijala už pri zvestovaní. Koncil prikazuje: ,Bohu, ktorý dáva zjavenie, treba prejaviť poslušnosť vyplývajúcu z viery. Ňou sa človek slobodne celý oddáva Bohu tým, že sa rozumom i vôľou plne podriaďuje zjavujúcemu sa Bohu’, a dobrovoľne prijíma jeho zjavenie“ (Ján Pavol II., Redemptoris custos, 4).

Keď obdivujeme Jozefovu vieru a poslušnosť, prosme ho, aby sme aj my mali silnú, neochvejnú vieru a boli poslušní Cirkvi, ktorej ochrancom je on sám.

Litánie k svätému Jozefovi, s.

6. Modlitba k tebe sa utiekame, s

7. Pieseň (JKS 419, 2)

Slávime úctivo dnes tvoje čnosti,

vieru nepochybnú, kvet nevinnosti;

prosíme teba, hľaď na nás z neba,

chceme ťa v zbožnosti nasledovať

a s tebou v nebi raz sa radovať.

Druhý deň

JOZEFOVA LÁSKA A STAROSTLIVOSŤ

1. Úvodná pieseň (JKS 420, 1 )

Rozliehaj sa tvoja sláva

nebom, svetom, česť a chvála,

tebe srdce čistej Panny

Pán Boh zveril do ochrany

2. Úvodné zvolania

Ant. Pri uctievaní svätého Jozefa, ochrancu Svätej rodiny,

oslavujme Pána Ježiša, tesárovho syna.

(Opakuje sa antifóna)

K. Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach

a upevnil ho na vodách.

(Opakuje sa antifóna)

K. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,

čo nedvíha svoju dušu k márnosti

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

(Opakuje sa antifóna)

K. Zdvihnite, brány, svoje hlavice

a vyvýšte sa, brány prastaré,

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy?

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

(Opakuje sa antifóna)

K. Zdvihnite, brány, svoje hlavice

a vyvýšte sa, brány prastaré,

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy?

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

(Opakuje sa antifóna)

3. Čítanie Božieho slova

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.

Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.

Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. (Lk 2, 1-7)

4. Úvaha

Odkedy sa Jozef dozvedel o tajomstve vtelenia, celý jeho život sa sústreďuje na život vteleného Slova. Preň znáša všetky svoje úzkosti, utrpenia, námahy; jemu venuje všetky svoje starosti, sily, majetok, čas.

Pre seba si Jozef nenecháva nič, úplne zabúda na seba, zrieka sa svojich túžob a názorov a celkom sa oddáva Ježišovým záujmom a jeho dielu. Pre Jozefa jestvuje len Ježiš a Mária. Jeho život nemá iné opodstatnenie, treba iba im slúžiť a chrániť ich. Tak má ako ponížený a skrytý spolupracovník účasť na vykupiteľskom diele (P. Gabriel, Dôverne s Bohom, II, 266).

Posvätná liturgia oslavuje Máriu ako „spojenú so spravodlivým Jozefom najužším putom panenskej lásky“. Ide tu totiž o dve podoby lásky, ktoré spoločne sprítomňujú tajomstvo Cirkvi ako panny a nevesty, ktorého predobrazom je manželstvo Márie a Jozefa. „Panenstvo a bezženstvo pre Božie kráľovstvo nielen, že neodporujú dôstojnosti manželstva, ale skôr ju predpokladajú a potvrdzujú. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby prejavu a prežívania jediného tajomstva zmluvy Boha s jeho ľudom,“ (Familiaris con sortio, 16), ktorá je spoločenstvom lásky medzi Bohom a ľuďmi.

Celým svojím obetovaním Jozef ukázal svoju vznešenú lásku voči Božej Matke, prinášajúc jej „snubný dar“. Hoci si je istý, že by sa mal utiahnuť, aby neprekážal Božiemu dielu, ktoré sa v nej završuje, pohnutý jasným anjelovým napomenutím zachová ju pri sebe a ctí si jej jedinečné zasvätenie, ktoré urobila Bohu.

Ak „otcovská“ láska Jozefa nemohla nezapôsobiť na Ježišovu „synovskú“ lásku a zasa naopak, ak Ježišova „synovská“ láska nemohla nepohnúť Jozefovu „otcovskú“ lásku, prečo by nebolo nemožné vkročiť do najväčších hĺbok tohoto úzkeho vzťahu? Nie bez dôvodu ľudské srdcia pohnuté najmä popudmi Božej lásky vidia v Jozefovi vzor vnútorného života (porov. Redemptoris custos, 20 a 27).

Koľko nežných bozkov si, blažený Jozef, dostal od neho! Milé ti bolo, keď Dieťa začalo hovoriť a volalo na teba! Ako dobre ti bolo, keď ťa objalo!

S akou láskou si ho na cestách nechal odpočívať na svojich kolenách, keď maličký bol vyčerpaný únavou! Bezvýhradná láska ťa spájala s Ježišom ako s najmilším synom, ktorého ti dal Duch Svätý prostredníctvom Panny, tvojej nevesty (Sv. Bernardín Sienský).

5. Litánie k svätému Jozefovi, s.

alebo

Prosby

Pokorne vzývajme Boha, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi, a volajme:

Otče náš, ktorý si na nebesiach, vyslyš nás.

Svätý Otče, ty si svätému Jozefovi odhalil tajomstvo Krista, skryté od vekov;

– daj, nech stále lepšie poznávame tvojho Syna, pravého Boha a pravého človeka.

Dobrotivý Otče, ty živíš nebeské vtáky a obliekaš poľnú bylinu;

– uštedri všetkým ľuďom chlieb každodenný.

Stvoriteľ celého sveta, ty si s dôverou vložil svoje dielo do našich rúk;

– daj, nech pracujúci zaslúžene užívajú ovocie svojej práce.

Spravodlivý Bože, ty chceš, aby boli všetci ľudia spravodliví;

– daj, nech na orodovanie svätého Jozefa žijeme tak, aby sme sa ti páčili vo všetkom.

Láskavo ochraňuj umierajúcich a zmiluj sa nad zosnulými,

– aby boli večne šťastní s tvojím Synom Ježišom, s Máriou, jeho matkou, i so svätým Jozefom.

Otče náš.

6. K tebe sa utiekame, s.

7. Pieseň (JKS 420, 2)

Syna Pána verne chrániš,

aj v Egypte vždy ho strážiš,

hľadáš Syna strateného,

nájdeš v chráme premilého.

Iní v tomto márnom svete

túžili po nebies méte;

ty, podobný nebešťanom,

už na zemi žiješ s Pánom.

Tretí deň

SVÄTÝ JOZEF - OCHRANCA SVÄTEJ CIRKVI

1. Úvodná pieseň

Blaživé svetlo nebeské,

ty nádej naša jediná,

Ježišu; tvojím zrodením

zjasala láska rodinná.

Mária, plná milosti,

si šťastná medzi ženami:

na hrudi zhrievaš Ježiša

a oblažuješ bozkami.

Z praotcov Jozef jediný,

vybraný strážca Máriin,

si šťastný, lebo teba len

nazýval otcom Boží Syn.

Ty, svätej Cirkvi ochranca,

pomáhaj ľudu Božiemu,

chráň nás vždy pred nepriateľmi,

vyprosuj milosť každému.

(Možno spievať na melódiu piesne č. 297 z JKS; ináč možno aj striedavo recitovať.)

2. Úvodné zvolania

K. Pri uctievaní svätého Jozefa, ochrancu svätej Cirkvi, oslavujme nášho Spasiteľa Ježiša

Krista

(Opakuje sa antifóna)

K. Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás;

a tvoja tvár nech žiari nad nami,

aby sa tvoja cesta stala známou na zemi

a tvoja spása medzi všetkými národmi.

(Opakuje sa antifóna)

K. Bože, nech ťa velebia národy,

nech ťa velebia všetky národy.

Nech sa tešia a jasajú národy,

že spravodlivo súdiš ľudí

a spravuješ národy na zemi.

(Opakuje sa antifóna)

K. Bože, nech ťa velebia národy,

nech ťa velebia všetky národy.

Zem vydala svoj plod;

nech nás požehná Boh, náš Boh;

nech nás Boh požehná

a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

(Opakuje sa antifóna)

3. Čítanie Božieho slova

Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny.

Ale keď sa dopočul, že v Judei namiesto svojho otca Herodesa kraľuje Archelaus, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“ (Mt 2, 19-23)

4. Úvaha

Keďže svätý Jozef bol verným strážcom Svätej rodiny, nie je možné, aby z neba ďalej neochraňoval veľkú kresťanskú rodinu; celá Cirkev s istotou verí v jeho ochranu a spolieha sa na ňu. Prosí Pána, aby „Cirkev pod ochranou Pánovho pestúna ustavične pracovala na spáse všetkých ľudí“ (orácia sviatku).

V ťažkých časoch, ktoré prišli na Cirkev, Pius IX. zveril Cirkev jeho osobitnej ochrane, a preto ho vyhlásil za „patróna katolíckej Cirkvi“. Tento pápež naozaj vedel, že nič neprimerané nerobí, pretože pre vznešenú dôstojnosť, ktorú Boh udelil tomuto vernému služobníkovi, Cirkev vždy po Bohorodičke Panne, jeho neveste, s veľkou úctou a chválami zahŕňa blahoslaveného Jozefa a v úzkostiach vždy volá k nemu a prosí o príhovor.

Na akých základoch teda spočíva táto veľká dôvera? Lev XIII. to vykladá takto: „To, že svätý Jozef je patrónom Cirkvi, a to, že Cirkev sa najviac spolieha na jeho ochranu a patrónstvo, osobitne zdôvodňujeme takto: bol Máriiným manželom a, ako sa myslelo, otcom Ježiša Krista... A potom úlohy nasledovali samy od seba..., bol legitímnym a prirodzeným strážcom, správcom a ochrancom Božieho domu a bol na jeho čele... Je teda vhodné a svätého Jozefa osobitne dôstojné, aby tak ako voľakedy s úctou chránil nazaretskú rodinu za každých okolností, aj teraz chránil a bránil nebeským patrónstvom Kristovu Cirkev.“ (Redemptoris custos, 28).

5. Litánie k svätému Jozefovi, s.

alebo

Prosby

Pokorne prosme všemohúceho Boha, darcu každého dobra a pôvodcu všetkej svätosti:

Bože, posväť nás svojou spravodlivosťou.

Pane a Bože náš, ty si našich otcov vo viere povolal, aby kráčali pred tebou s dokonalým

srdcom;

– daj, aby sme išli v ich šľapajach a boli dokonalí, ako prikazuješ.

Ty si vyvolil spravodlivého muža Jozefa za ochrancu a živiteľa malého i dospievajúceho

Ježiša;

– daj, nech slúžime tvojmu Synovi vo svojich bratoch a sestrách.

Ty si zveril človekovi zem, aby ju naplnil a podmanil si ju;